Jednu vec máme všetci spoločnú – potrebujeme sa v práci sústrediť. Keď nám ale za chrbtom v jednom kuse beží kopírka, kolega si dáva vepřo knedlo zelo a na monitore vidíme namiesto textu odraz slnka, udržanie pozornosti pri plnení úloh je celkom bojová misia. Čo nás v práci najviac ruší? Spísali sme tie najpálčivejšie veci a máme tipy, ako opäť vniesť do kancelárie pokoj bez toho, aby ste museli robiť stavebné úpravy.
Asi ten pocit poznáte. Konečne sa vám podarilo začítať sa do textu a v tej chvíli začne kolegyni zvoniť telefón. Zdvihne ho a snaží sa upokojiť vyhrotenú situáciu doma. Pokúšate sa text dočítať, oči vám po ňom behajú naprázdno a musíte sa vrátiť na začiatok. Niekoľkokrát. Aby ste to nakoniec vzdali. Ľudský mozog nie je schopný sústrediť sa poriadne na dve veci naraz. A aj keď sa stále stretávame s pojmom multitasking, niektorí vedci ho už dávno označujú za mýtus. Rovnako ako každý, kto niekedy pracoval v open space. Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Irvine navyše spočítali, že po vyrušení nám trvá 23 minút, kým sme schopní sa opäť naplno sústrediť.
Poďme sa preto pozrieť na to, na čo sa ľudia sťažujú najčastejšie.
Ak vás znervózňuje sedieť chrbtom k dverám, nie ste v tom sami. Ľudia potrebujú mať prehľad o tom, čo sa okolo nich deje a aké sú zdroje zvukov, ktoré počujú. Znepokojuje nás, keď nevidíme, kto sa za nami pohybuje. Inštinkt nám velí sa za seba pozrieť, a ak to musíme urobiť dvadsať krát za deň, koncentráciu si udržíme len sťažka.
Posaďte ľudí tak, aby mali prehľad o dianí v miestnosti. Najlepšie to docielite tak, že budú mať za sebou stenu. A ak je v kancelárii pracovných miest vedľa, usporiadajte stoly tak, aby k sebe sedeli čelom.
Najspoľahlivejšie nás od práce odtrhnú zvuky. Ruchy okolia sa v kancelárii zlievajú do konštantného šumu, ktorý sú niektorí ľudia schopní odfiltrovať. Veľká časť z nás ale nie. A nasadenie slúchadiel všetko nevyrieši. Aj hudba je rušivejšia ako ticho.
Pri plánovaní kancelárií berte ohľad na charakter práce, ktorú ľudia vykonávajú. Nie každý potrebuje pri práci pokoj. Od niektorých profesií sa priamo očakáva, že celý deň strávia komunikáciou. Posaďte týchto kolegov spolu a ďalej od zamestnancov, ktorí na prácu potrebujú veľké sústredenie. Či už daniarov, právníkov, alebo copywriterov.
Uvoľnenejšie sa nám telefonuje, keď máme súkromie. Strasieme tým trému počas dôležitých pracovných rozhovorov. V práci sa nevyhneme ani osobnému životu, ktorý potrebujeme riešiť mimo ostatných.
Vytvorte zóny na telefonovanie. V niektorých firmách, napríklad u nás v Profesii, kvôli tomu vznikajú špeciálne odhlučnené bunky. Ľuďom ale stačí aj vzdialená časť terasy alebo balkón. A keď von nemôžu, zaistite im rýchly prehľad o tom, ktorá zasadačka je práve voľná.
Slnko odrážajúce sa od monitora dosť naštve. A nemenej útrpné je, keď sa odráža do tváre od papierov a dosky stola. Dostatok denného slnka je na pracovisku potrebný, inak na nás padá melanchólia. Priestory by ale nemali byť presvetlené.
Dajte ľuďom možnosť svetlo regulovať. Či už stiahnutím žalúzií, zhasnutím časti stropného osvetlenia, alebo rozsvietením lampy priamo na stole. Vyhnite sa žiarivkám so studenými tónmi. Modré svetlo nielen škodí zraku, ale keďže v ňom svet vyzerá vyblednutý, negatívne ovplyvňuje aj našu náladu.
Chaos na stole robí zmätok aj v hlave. Akýkoľvek vizuálny neporiadok odvádza našu pozornosť. A nie sú to len rozhádzané papiere a neumytý riad. Rovnako škodlivá je aj nadmerná grafika alebo kopa darčekových predmetov okolo monitora.
Dajte veci do zásuvky. Ak s dokumentmi práve nepracujete, uložte ich do skrine. Systém ale majte aj v nej. Neporiadok za jej dverami síce nevidia ostatní, ale vy o ňom viete. Agendu veďte, ak je to možné, elektronicky, a ak sa bez stohov šanónov nezaobídete, aspoň ich zoraďte. Osobné predmety sú na prácu dôležité, dajte im ale systém. Nech robia radosť, a nie vizuálny smog.
Pred nepríjemnými pachmi sa dá iba utiecť alebo ich vyvetrať. Do kancelárie sa dostávajú, keď ľudia konzumujú jedlo pri svojom počítači. V horšom prípade so zápachom z toaliet. A za najtrápnejších okolností kvôli zlej hygiene niekoho z tímu.
Riešte príčinu. Zamestnancom pomôže miesto, kde sa môžu v pokoji najesť, aj kvôli tomu, aby si oddýchli od práce a mohli sa neformálne porozprávať. Letné obdobie pozýva obedovať vonku. A keď nemáte balkón ani terasu, na poludnie nechajte voľnú zasadačku. Ak si ľudia varia a ohrievajú jedlo v kuchynke, zabezpečte, aby mala zatvárateľné dvere. Okamžitý zákrok vyžaduje zápach z toaliet. Aj keby ste museli pozvať inštalatéra a vymeniť tesnenie na dverách. Ak si ale zapchávate nos kvôli kolegovi, ste v dosť ošemetnej situácii. Často zafunguje všeobecné konštatovanie, že v miestnosti niečo nesedí. Pokojne aj opakovane. Ak ani to nepomôže, je nutný priamy (ale citlivý) dohovor.
Zamestnanci sú v neosobnom prostredí menej produktívni. Podľa štúdie, ktorá vyšla v Journal of Environmental Psychology, boli ľudia, ktorí sa pozerali na obrázky od svojich detí a ďalšie zábavné predmety, menej emočne vyčerpaní ako tí, čo pracovali v sterilnom prostredí. Tam, kde máme pocit, že je to naše, pracujeme viac uvoľnene a lepšie.
Dovoľte ľuďom sa zabývať. Investujte do násteniek a deliacich panelov medzi stolmi, aby si mali kam pripnúť fotku partnera a suvenír z dovolenky. V režime zdieľaných pracovných miest zamestnanci ocenia, keď budú mať v práci aspoň vlastný hrnček alebo obľúbený šál, čo si dávajú cez ramená.
Medzi štyrmi bielymi stenami naše oči trpia. Ľudský zrak je najcitlivejší na svetlo zelenú farbu. Tam, kde je zeleň, cítime pokoj. V kancelárii je ale väčšinou bielo. Biela je prvou farbou, po ktorej firmy siahnu pri maľovke pracoviska. Je to farba univerzálna, ktorá neurazí. Zároveň ale nenadchne.
Odstráňte sterilnosť a pustite do kancelárie prírodu. Nemusíte hneď maľovať steny hráškovo zelenou. Biela maľovka nevadí. Zvoľte ale odtieň, ktorý nemá chladný podtón. A očné receptory kolegov nasýťte umiestnením vhodných rastlín. Deadliny a účtovné závierky ich budú stresovať oveľa menej.