[:sk]Konferencia Trh práce, ktorú zorganizovala Profesia začiatkom roka v Bratislave, ponúkla personalistom prehľad tém, ktoré budú rezonovať najbližší rok v oblasti ľudských zdrojov. Tohtoročný program bol zameraný okrem prognóz a legislatívnych zmien aj na možnosti, ako riešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku. Aký vývoj môžeme očakávať v najbližších rokoch?
Miera participácie, čiže podiel ľudí, ktorí sú k dispozícii na pracovnom trhu, je viac menej stabilná – za posledných 15 rokov sa výrazne nezmenila a pohybuje sa okolo 60%. Vekové zloženie pracujúcich ľudí však už nemenné nie je. Silná generácia Baby boomers postupne odchádza do dôchodku a z radov mladých chýba adekvátna náhrada.
Trend starnutia bude podľa našich analýz pokračovať dlhodobo. V roku 2025 v porovnaní so súčasnosťou bude na Slovensku najviac rásť počet ekonomicky aktívnych ľudí len vo vekovej skupine 45-49 rokov. O 53% porastie aj skupina 60-64 rokov, tá však už na pracovnom trhu bude k dispozícii len čiastočne. Mladých ľudí bude na pracovnom trhu nedostatok – takmer vo všetkých vekových skupinách od 20-39 rokov bude pokles o viac ako 20%. Celkovo počas najbližších 10 rokov na trhu práce ubudne 7,5% ekonomicky aktívnych ľudí, vo vekovej skupine pod 40 rokov bude pokles až 23%-ný.
Zdroj: ŠÚ SR, Profesia
V súvislosti s mladými ľuďmi Slovensku patria dve prvenstvá. Máme jednu z najvyšších mier úniku mozgov do zahraničia a zároveň aj jednu z najvyšších mier nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov. Príčin je viacero, ale tá najvýraznejšia súvisí s nerovnováhou vo vzdelávaní a slabej profesijnej orientácii študentov.
Za posledné roky rástol dopyt najmä po štúdiu humanitných vied, v niektorých odboroch bol nárast za posledných 10 rokov o viac ako 200%. Naopak odbory ako elektrotechnika, strojárstvo, lekárske vedy či učiteľstvo zaznamenali najväčší pokles (v priemere 30%). Zo škôl tak vychádzajú prekvalifikovaní absolventi, ktorí si so svojim diplomom nevedia nájsť uplatnenie.
Lepšie nasmerovať mladých ľudí treba už počas skončenia povinnej školskej dochádzky, keď sa rozhodujú, či a na ktorú vysokú školu si podať prihlášku. Štát má v plnení tejto úlohy rezervy. Viete si predstaviť, že by sa do práce s mladými ľuďmi zapojila vaša firma?
Zatiaľ čo podiel cudzincov na pracovnom trhu sa v niektorých krajinách západnej Európy pohybuje v dvojciferných číslach (Luxembursko – 51,5%, Švajčiarsko – 26%, Írsko – 15,5%), na Slovensku je to iba 0,3%. Legislatívne obmedzenia sa snažia regulovať príchod pracovnej sily zo zahraničia kvôli obavám z rastu nezamestnanosti.
Ak si chcete napríklad otvoriť reštauráciu s indickou kuchyňou tak na indického kuchára budete čakať najmenej 6 mesiacov. Toľko totiž trvá proces vybavenia pracovného povolenia. A je jedno či zamestnávate indického kuchára, alebo špičkového programátora z USA.
Okrem boja proti dlhodobej nezamestnanosti je aj postupné uvoľňovanie pravidiel zamestnávania cudzincov na Slovensku riešením, ako znížiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
Máte tip, ako zjednodušiť legislatívu v oblasti pracovného práva? Napíšte nám a pomôžte rozprúdiť diskusiu, ako zlepšiť podmienky zamestnávania na Slovensku.
Nedostatok kvalifikovaných ľudí dáva priestor na vznik flexibilnejších foriem zamestnávania. Práca na čiastočný úväzok môže motivovať ľudí na dôchodku, ktorí majú potrebné skúsenosti, prípadne mladých, ktorí chcú popri štúdiu získať aj praktické skúsenosti. Ako je vidieť zo štatistík Eurostatu, niektoré krajiny EÚ, ktoré majú problém so starnutím populácie výrazne zvýšili podiel obyvateľov pracujúcich na čiastočný úväzok (Holandsko 46,9%, Rakúsko 27,7%, Nemecko 26,8%). Na Slovensku na čiastočný úväzok pracuje len necelých 6%. Ak máte vo firme problém s náborom určitých pozícií, skúste porozmýšľať, či by charakter práce umožňoval pracovať aj na part-time.
Zdroj: Eurostat[:]