Novela o zverejňovaní platov väčšiu transparentnosť neprinesie, firmám však spôsobí komplikácie

Začiatok mája môže priniesť firmám, ktoré hľadajú nových zamestnancov, nové problémy. Do platnosti totiž prichádza novela, ktorá zamestnávateľom prikazuje uvádzať v každej pracovnej ponuke aj základnú zložku mzdy. Výrazný zásah do personálnej politiky firiem pritom prichádza práve v čase, keď má množstvo zamestnávateľov problém zohnať novú pracovnú silu.

1. Aká je dnes situácia na trhu práce?

Počet pracovných pozícií v poslednom období rástol, čo spôsobilo jednoduchšie možnosti zamestnania sa. Z dôvodu, že nezamestnanosť je na historickom minime, sledujeme fakt, že na rozdiel od krízových rokov, sú zamestnávatelia oproti uchádzačom často v nevýhode. Firmy sa tak snažia motivovať ľudí, aby zareagovali na ich inzerát novými  spôsobmi. Jedným z nich je aj uverejňovanie mzdy v inzerátoch.

Za 1. štvrťrok 2018 bola akákoľvek mzdová informácia uverejnená vo vyše 27 percentách pracovných inzerátov na portáli Profesia.sk.

Vo všeobecnosti sa na Slovensku poukazuje na to, že na inzerát, v ktorom sú mzdové informácie, zareaguje viac ľudí. V priemere to tak skutočne platí. Na ponuku bez platu zareagovalo v 1. štvrťroku 2018 v priemere 15 uchádzačov, na inzerát práce, ktorý mzdu obsahoval, zareagovalo v priemere viac ako 16 uchádzačov. Treba však zdôrazniť, že ide iba o priemer a zvýšený počet reakcií možno vidieť najmä pri tých inzerátoch, v ktorých zamestnávatelia uvádzajú nadpriemernú mzdu.

Prax nám však ukazuje, že existujú aj odvetvia, na ktoré malo doposiaľ zverejňovanie platov negatívne účinky.

2. Čo sa zmení?

Zákon o službách zamestnanosti 5/2004 Z. z. upravuje zmeny týkajúce sa povinného uverejňovania základnej zložky platu pri pracovných ponukách.

• 62 ods. 2 na konci dopĺňa vetou: „Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy“.

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z.

• 41 sa dopĺňa odsekom 10: „Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu“.

Za nedodržanie zákona hrozia sankcie do výšky 33 193,91 eur pre zamestnávateľa.

„Remake“ návrhu poslancov strany SPOLU Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála podali v parlamente poslanci koaličnej strany SMER Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák. Situáciu so zverejňovaním platov komplikuje zamestnávateľom ešte aj skutočnosť, že v rámci rovnakej novely zákona boli presadené aj zvýšené príplatky za prácu nadčas, či cez víkendy.

Ministerstvo práce zavádza novinku, ktorá má podľa oficiálnych vyhlásení zlepšiť transparentnosť. Tá má vraj pomôcť nielen uchádzačom o nové zamestnanie, ale aj ostatným zamestnancom na rovnakých, či podobných pozíciách.

3. Ako to bude vyzerať?

Zamestnávateľom nie je presne prikázané, či majú uvádzať hodinovú, týždňovú alebo mesačnú zložku. Firmy si tak môžu zvoliť vlastnú politiku, podľa ktorej sa budú riadiť.

Uvádzanie základnej zložky mzdy taktiež neplatí pre všetkých. Novela sa nevzťahuje na verejnú správu, kde sa platy aj tak odvíjajú podľa stanovených tabuliek a prácu v zahraničí. Ak teda bude na Slovensku firma uvádzať pracovnú ponuku, ktorá počíta s náplňou práce v zahraničí, uvádzanie základnej zložky mzdy sa na ňu nevzťahuje.

4. Kde je problém?

• Povinné zverejňovanie platov je správne – nesprávna je forma, ktorá sa zvolila.
• Náročná situácia pre zamestnávateľov – Firmy neporušia zákon, ak uvedú v inzeráte minimálnu mzdu. Takéto rozhodnutie by však mohlo poškodiť dobré meno spoločnosti. Zároveň im to môže priniesť menej reakcií na ponuku.Uvedenie nižšej sumy môže odradiť napríklad človeka na seniórnejšej úrovni a to aj napriek tomu, že na pohovore by si mohol dohodnúť lepšie podmienky. Firmy totiž často využívajú platové rozpätia alebo mzdové úrovne podľa zaradenia. Pri nastavovaní politík odmeňovania najčastejšie kalkulujú s ročnou hrubou mzdou zamestnanca vrátane bonusov, náborových príspevkov, odmien za prácu nadčas, a všetkých iných príspevkov, ktoré dnes zamestnancom poskytujú.
• Nesprávna komunikácia – O povinnostiach uvádzania základnej zložky platu v ponukách sa informuje ako o veci, ktorá prinesie transparentnosť do mzdového vyjednávania. Pravdou však je, že uchádzači si aj tak budú musieť vyjednať svoj plat na pohovoroch. Uvedené zložky mzdy nemusia byť vôbec jednotné. Niektoré firmy môžu uvádzať týždenný základ, niektoré hodinový základ, z tohto dôvodu preto nebude pre uchádzačov vôbec jasné, kto vlastne koľko ponúka a ani koľko naozaj zarobí. Uchádzač tak získa len informáciu koľko najmenej zarobí za odpracovaný čas, či výkon.
• Jednostranný pohľad na zamestnávateľov – Novela zákona rozprúdila na Slovensku diskusie, podľa ktorých je utajovanie platov jednotlivých zamestnancov nesprávne. Zamestnávatelia boli tak označovaní za inštitúcie, ktoré zneužívali svoje postavenie. V mnohých diskusiách však chýbal aj pohľad zo strany firiem, v ktorých je absolútne zverejnenie platov často problémom. Pri odtajnení týchto informácií by totiž bolo potrebné udržiavať absolútnu informovanosť o činnostiach všetkých zamestnancov, aby pre nedorozumenia nevznikali medzi zamestnancami konflikty, ktoré by mohli viesť k vyhroteným vzťahom.
• Zlé načasovanie – Novela prichádza v čase, keď sú zamestnávatelia oproti uchádzačom často v nevýhode. Najmä v Bratislavskom kraji, kde je najväčšia koncentrácia pracovných miest, je pre firmy často náročné zohnať ľudí. Z tohto dôvodu sa firmy často snažia zaujať aj tých, ktorí už prácu majú. Ak budú však musieť do inzerátov uvádzať základnú zložku mzdy, budú už zo spomenutých dôvodov nútení uvádzať sumu pre juniorov. V takomto prípade môžu odrádzať ľudí, ktorí by za normálnych okolností na ich ponuku práce zareagovali.
• Nevýhoda pre problematické odvetvia a malých podnikateľov – Povinné zverejnenie základnej zložky môže byť problémom najmä pre tie odvetvia, ktoré sú známe nízkymi platmi. V inzerátoch sa totiž začne klásť omnoho väčší dôraz najmä na sľúbený zárobok. Niektorí menší podnikatelia sa však snažia prilákať ľudí aj poskytnutím iných nefinančných benefitov, keďže plat zatiaľ zvýšiť nevedia. Pre väčšinu uchádzačov sa však po novele môže stať najdôležitejším aspektom v inzeráte práve plat.
• Zákon nemá prechodné ustanovenie – od 1. mája 2018 by preto všetky pracovné inzeráty mali mať tento plat zverejnený. Ak zamestnávatelia novelu akokoľvek porušia, hrozí im sankcia.

5. Čo je pracovná ponuka?

Novela neovplyvňuje iba inzeráty na pracovných portáloch. Za pracovnú ponuku môže byť považovaný akýkoľvek reklamný nosič, či informácia o voľnom pracovnom mieste, ktorá obsahuje akýkoľvek druh kontaktu, kde sa môže uchádzač ozvať danému zamestnávateľovi. To znamená, že novela sa dotkne aj billboardov, letákov, či iných druhov propagácie zo strany zamestnávateľov. Novela sa tak týka aj veľtrhov práce. Spoločnosť Profesia organizuje 17. mája podujatie Profesia days v Žiline. Zamestnávatelia tak budú musieť po novom vo svojich letákoch, ktoré budú obsahovať akúkoľvek pracovnú ponuku, uvádzať aj základnú zložku mzdy. 

Kontakt pre médiá:

Nikola Richterová
PR Manager
Mob.: +421 917 697 726
e-mail: richterova@profesia.sk