Požiadavky na digitálne zručnosti začínajú pociťovať aj manuálne profesie, zamestnávatelia však znižujú zo svojich nárokov

Podľa najnovšej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) realizovaného s podporou internetového portálu Profesia.sk a spoločnosti Accenture, za posledných desať rokov požiadavky na digitálne zručnosti, tzv. e-Skills, preniesli aj do manuálnych profesií. V nedávnom reprezentatívnom výskume 19 % kvalifikovaných manuálnych pracovníkov uviedlo, že pre ich prácu je nutné zvládnutie práce s počítačmi a aplikáciami s bežnými kancelárskymi funkciami. Požiadavky na digitálne zručnosti sú ešte vyššie u prevádzkových a obsluhujúcich pracovníkov v obchode a službách. Podľa údajov portálu Profesia.sk spomedzi uchádzačov o prácu v týchto kategóriách uvádza vo svojich životopisoch až 77 % používateľskú a ďalších 8 % programátorskú úroveň digitálnych zručností. Na druhej strane, požiadavky firiem na uchádzačov majú v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v roku 2011, 18 % pracovných ponúk pre manuálne pracujúcich vyžadovalo používateľské počítačové znalosti, v roku 2015 predstavoval tento podiel už iba 12 %.

Výsledky štúdie E-SKILLS A TRH PRÁCE NA SLOVENSKU boli spracované na základe série reprezentatívnych výskumov IVO z rokov 2005 – 2015 a vzorky dát zo 747 193 pracovných ponúk a 477 072 životopisov uchádzačov o prácu zverejnených na portáli Profesia.sk v období medzi rokmi 2011 a 2015.

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky (IVO)

Adaptácia na informačné technológie sa u pracujúcich zlepšuje, nezamestnaní sú však problém

Najväčšia a pozitívna zmena nastala najmä u manuálne pracujúcich. Kým v roku 2005 bola medzi nimi prevažujúca časť takých, ktorí sa IKT vôbec neprispôsobovali/neučili ovládať, za desať rokov sa situácia obrátila. Výrazne vzrástol podiel tých, čo sa IKT prispôsobujú ľahko, príp. skôr ľahko z 29 % až na 61 %. Adaptácia pritom stúpa s kvalifikáciou a náročnosťou práce. O čosi slabšie sa prispôsobujú najmä nekvalifikovaní manuálni pracovníci. Naopak medzi kvalifikovanými pracovníkmi (ako sú napr. remeselníci, opravári, obsluha strojov a zariadení, pestovatelia, chovatelia a pod.) nemá s adaptáciou problém viac ako 50 % z nich. No relatívne najľahšie sa prispôsobujú prevádzkoví alebo obsluhujúci pracovníci v službách a obchode (predavačky, kaderníčky, vodiči, kuchári, opatrovateľky, pracovníci SBS…). Spomedzi nich je v súčasnosti až 75 % takých, ktorí deklarujú, že s IKT problém nemajú. Problém pre trh práce v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na e-Skills však predstavujú nezamestnaní. Za desať rokov podiel tých, čo sa IKT prispôsobujú ľahko, dosiahol iba 40 %. V súčasnosti tak medzi nezamestnanými prevažujú ľudia, ktorí deklarujú výrazné adaptačné problémy (celkovo 60 %).

Za desaťročie vzrástlo vnímanie moderných infotechnológií ako významnej oblasti pre zamestnanie

Kým v roku 2005 boli významnou súčasťou práce iba pre 28 % kvalifikovaných manuálnych pracovníkov, v súčasnosti je to už takmer pre polovicu z nich (45 %). Obdobný nárast sledujeme u prevádzkových a obsluhujúcich pracovníkov v obchode a službách (zo 48 % na 61 %) alebo u drobných živnostníkov bez zamestnancov (zo 70 % na 78 %). Na druhej strane, veľmi nízku významnosť pripisujú IKT nekvalifikovaní manuálni pracovníci a nezamestnaní. Príčin môže byť samozrejme viacero – od úrovne informatizácie odvetví/pracovných činností až po aktuálny pomer ponuky a dopytu na trhu práce.

Kde sú neuralgické body e-Skills?

Napríklad manuálne pracujúci avizujú, že ťažko zvládajú nielen sofistikovanejšie činnosti ako je používanie špecializovaných aplikácií (napr. databázové, grafické, tabuľkové, štatistické, analytické, …), ale aj bežné užívateľské činnosti ako je sťahovanie a odosielanie rôznych súborov/údajov cez internet, inštalovanie programov a nastavovanie základných funkcií, používanie externých zariadení (USB disky, tlačiarne, skenery, prenosné HDD, pamäťové karty, …) alebo používanie bežných aplikácií (napr. kancelárske programy, internetové prehliadače, multimediálne prehrávače, aplikácie na fotky a video). Medzi duševne pracujúcimi je iba 10 % ľudí s adaptačnými problémami, no drvivá väčšina z nich „zápasí“ najmä so špecializovanými aplikáciami. Aj v ich prípade sa možno stretnúť s problémami pri zvládaní inštalácie programov a nastavovaní základných funkcií, používaní externých zariadení, sťahovaní a odosielaní rôznych súborov, údajov cez internet alebo s využívaním komunikačných nástrojov (napr. sociálne siete, Skype, YouTube, chatovanie, diskusné fóra, …). Najširšie spektrum problémov však avizujú nezamestnaní. Okrem používania špecializovaných aplikácií, má väčšina z nich problém s používaním bežných (kancelárskych) aplikácií, so sťahovaním a odosielaním rôznych súborov/údajov cez internet, inštalovaním programov a nastavovaním základných funkcií, používaním externých zariadení alebo s využívaním rôznych e-služieb. Pre takmer 40 % z nich predstavuje problém aj ovládanie PC, smartfónu, tabletu alebo využívanie komunikačných nástrojov ako sú e-maily, sociálne siete, Skype, YouTube, chat, diskusné fóra a pod.

Príprava na základných a stredných školách je nedostačujúca

„Jedným z kľúčových problémov je IT vzdelávanie. Viac ako polovica (54 %) mladých ľudí vo veku 18 -26 rokov si myslí, že škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť sami. Varovný signál smerom k vzdelávaciemu systému však vysiela viac ako tretina mladých (35 %), ktorých škola nedostatočne pripravila na využívanie IKT v zamestnaní, pri jeho hľadaní či podnikaní. Problémom číslo jeden je programovanie a kreatívna činnosť. Až 57 % mladých tvrdí, že im chýbajú také zručnosti ako programovanie aplikácií, návrhy a dizajnovanie systémov, tvorba web stránok, multimédií a rôzne iné kreatívne činnosti založené na využívaní IKT,“ hovorí analytik IVO a spoluautor štúdie Marián Velšic. S týmto problémom úzko súvisí aj nedostatočná príprava na riešenie problémov, algoritmické a logické myslenie, na ktoré poukazuje ďalších 42 % respondentov. Mladí sú tiež nespokojní s tým, ako ich škola pripravila na prácu a využívanie rôznych druhov hardvéru a softvéru nezávislých na platforme či právnu problematiku IT. „Výrazný deficit informatického vzdelania pre oblasť práce a zamestnania pritom pociťujú najmä mladí manuálne pracujúci a nezamestnaní,“ dodáva Velšic.

Požiadavky firiem na e-Skills uchádzačov sa v posledných rokoch znižujú

„V období posledných rokov (2011-2015) došlo na trhu práce v SR k značným posunom. Najmä v rokoch 2014 a 2015 veľmi výrazne poklesla miera nezamestnanosti a narástol počet nových pracovných miest. Dôsledkom toho je, že firmy aktuálne čelia zvýšenej konkurencii a v dôsledku nižšieho počtu kandidátov, ktorí sú na pracovnom trhu k dispozícii majú čoraz väčší problém nové pracovné miesta obsadiť. V reakcii na tento vývoj firmy znižujú svoje požiadavky na uchádzačov a ich náročnosť, a to tiež v oblasti e-Skills,“ hovorí analytik spoločnosti Profesia a spoluautor štúdie Tomáš Janotík. Podľa údajov z pracovných ponúk zverejnených na portáli Profesia.sk vyžadovalo používateľské počítačové znalosti v roku 2011 až 36 % nových pozícií. V roku 2015 predstavoval tento podiel už iba necelých 29 %. „Tento pokles v požiadavkách nastal najmä pri ponukách, ktoré vyžadovali používateľské počítačové znalosti na pokročilej (30 % pozícií v roku 2011 oproti 23 % v roku 2015) alebo expertnej úrovni (3 % v roku 2011 oproti 2 % v roku 2015),“ dodáva Janotík. Obdobné poklesy boli zaznamenané pri programátorských počítačových znalostiach.

Klesajúci trend v požiadavkách firiem sa prejavil vo všetkých regiónoch Slovenska, a tiež naprieč odvetviami. Najvýraznejší pokles nastal pri inžinierskych a technických pozíciách, ktoré aktuálne patria medzi tie najťažšie obsaditeľné na trhu práce. V ich prípade bol podiel pracovných ponúk, ktoré vyžadovali znalosť počítačových znalostí v roku 2011 až 42 %, no v roku 2015 predstavoval tento podiel už iba 32 %.

„Jedným zo zistení našej tohtoročnej štúdie Accenture Technology Vision 2016 je, že pre budúci úspech firiem v dnešnej digitálnej ére nebude dostačujúce len zavádzať najnovšie technológie. Minimálne rovnako dôležité pre ich budúci úspech bude zamerať sa na svoju pracovnú silu a vybaviť ju potrebnými, novými IT zručnosťami. Žiaľ, ako jeden z popredných IT zamestnávateľov na Slovensku musíme konštatovať, že napriek rastúcemu dopytu zo strany firiem po IT odborníkoch, evidujeme na strane ponuky skôr negatívny trend,“ povedal Jozef Kokoška, generálny riaditeľ pre Kontinuálne zlepšovanie a Industrializáciu, Accenture Technology EALA. „Tento trend sa u niektorých firiem prejavuje znížením nárokov na kandidátov alebo to skončí tak, že kvalifikovaná IT práca s vysokou pridanou hodnotou, ktorá mohla prísť zo zahraničia na Slovensko, skončí v iných krajinách, ktoré na nové požiadavky dokážu reagovať flexibilnejšie,“ dodáva Kokoška.

Vybavenosť uchádzačov o prácu počítačovými znalosťami mierne klesá

Pokiaľ ide o uchádzačov o prácu, na základe údajov z databázy životopisov pracovného portálu Profesia.sk je možné povedať, že podiel uchádzačov, ktorí uvádzajú znalosť používateľských počítačových znalostí vo svojom životopise za obdobie rokov 2011- 2015 mierne poklesol, a to z 88 % v roku 2011 na približne 85 % v roku 2015. Podobne ako pri požiadavkách firiem, tento pokles bol o niečo výraznejší pri podieloch uchádzačov, ktorí si v životopise uviedli tento typ znalostí na pokročilej (73 % v roku 2011 oproti 66 % v roku 2015) alebo expertnej úrovni (21 % v roku 2011 oproti 14 % v roku 2015). Kvalita dostupných uchádzačov na trhu práce teda za posledných 5 rokov mierne poklesla, čo zrejme súvisí s klesajúcim trendom v miere nezamestnanosti. Výnimkou sú programátorské počítačové znalosti, pri ktorých k poklesu vybavenosti uchádzačov o prácu nedošlo. Podiel uchádzačov s týmito znalosťami v životopise mierne vzrástol z necelých 9 % v roku 2011 na približne 10 % v roku 2015. Pri programátorských počítačových znalostiach existuje veľmi výrazná priepasť medzi pohlaviami: zatiaľ čo až 16 % mužov v roku 2015 uvádza vo svojom životopise tento typ znalostí, u žien predstavuje tento podiel iba 5 %. Odstup medzi pohlaviami sa za posledných 5 rokov výraznejšie nezmenil.

Vybavenosť uchádzačov počítačovými znalosťami klesá s vekom a rastie s dosiahnutým vzdelaním. U najmladšej vekovej kategórie (17- 24 rokov) dosiahol podiel uchádzačov o prácu s používateľskými počítačovými znalosťami v životopise v roku 2015 až 92 %. U najstaršej vekovej skupiny (55 a viac rokov) je tento podiel výrazne nižší a dosahuje iba 65 %. Pri dosiahnutom vzdelaní majú najvyššiu vybavenosť pri tomto type znalostí uchádzači s VŠ vzdelaním (97 %), ďalej študenti VŠ (96 %), uchádzači so SŠ vzdelaním s maturitou (90 %) a študenti SŠ (86 %). Naopak najnižšou vybavenosťou týmto typom znalostí disponujú uchádzači so SŠ vzdelaním bez maturity (62 %) a uchádzači so základným vzdelaním (58 %). Pri programátorských znalostiach sú vzájomné odstupy medzi jednotlivými vekovými a vzdelanostnými skupinami porovnateľné.

Medzi regiónmi SR neexistujú vo vybavenosti uchádzačov používateľskými počítačových znalosťami výraznejšie rozdiely, podiel uchádzačov s týmito znalosťami v životopise za rok 2015 sa vo všetkých krajoch pohybuje v intervale 85- 90 %. Pri programátorských znalostiach je podiel uchádzačov, ktorý si ich uvádzajú v životopise najvyšší v Bratislavskom (13 %) a Košickom (12 %) kraji, v ostatných krajoch je tento podiel zhruba vyrovnaný (na úrovni okolo 9 %).

Pokiaľ ide o jednotlivé odvetvia, oblasťami s najvyššou vybavenosťou uchádzačov používateľskými počítačovými znalosťami v roku 2015 sú riadiace pozície, pozície v oblasti IKT a iné pozície s duševnou prácou (podiel uchádzačov s uvedenými znalosťami v životopise vyšší ako 90 %), nasledujú inžinierske a technické pozície a tiež pozície v sektore služieb (85- 90 %). Skupinou s relatívne najnižšou vybavenosťou (77 %) zostávajú pozície s manuálnou prácou. Programátorské počítačové znalosti sú prevažne doménou uchádzačov v oblasti IKT (disponuje nimi až 62 % uchádzačov), nasledujú inžinierske a technické pozície (13 %), riadiace pozície (11 %) a pozície s duševnou prácou (10 %). Najmenej často sa tento typ znalostí vyskytuje u uchádzačov hľadajúcich prácu na pozíciách s manuálnou prácou (8 %) a v sektore služieb (7 %).