8 otázok, ktoré by sa zamestnávatelia mali opýtať pred návratom na pracovisko

[:sk]Prinášame vám trochu iný pohľad na tému návratu zamestnancov na pracoviská. Americký mesačník Harward Business Review sa venuje odporúčaniam aplikovaným pre krajinu, ktorá počíta pozitívne prípady nového koronavírusu v číslach, ktoré prekračujú desaťtisíce za deň. Prečítajte si, ako k tejto neľahkej situácii pristupujú americkí zamestnávatelia a čo ich čaká pred tým, ako sa milióny zamestnancov vrátia na svoje pracovné miesta. Rovnaké otázky by si mali položiť aj personalisti na Slovensku.

Keď začiatkom marca Harward Business Review publikoval článok 8 otázok o korona víruse, ktoré by sa zamestnávatelia mali opýtať, bolo na celom svete menej ako 100 000 prípadov a 4 000 úmrtí. Teraz, o takmer tri mesiace neskôr, počet nakazených prekročil 5, 5 milióna a zamestnávatelia čelia úplne novým otázkam, ktoré by mali zvážiť predtým, ako po týždňoch a mesiacoch reštrikcií znovuotvoria pracoviská. Zamestnávatelia musia aj naďalej ostať ostražití a venovať pozornosť lokálnym podmienkam a meniacim sa odporúčaniam. Tu je 8 otázok, ktorým musia čeliť.

1. Kedy je správny čas na návrat zamestnancov na pracoviská?

Podľa prieskumu, ktorého sa začiatkom apríla zúčastnilo 854 zamestnávateľov pôsobiacich v USA, 42 % uviedlo, že väčšina ich zamestnancov je schopná pracovať na diaľku – pre porovnanie, pred pandémiou to bolo iba 14 %. Zamestnávatelia chcú však vedieť, kedy a ako zabezpečiť návrat zamestnancov na pracovisko.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa zamestnanci, ktorí nie sú nevyhnutní pre chod firmy, vrátili za nasledovných podmienok: ak nastane pokles komunitného prenosu, zníži sa počet pozitívnych testov, bude dostatok testov pre prípadné vypuknutie nového ohniska a kapacity lokálnych nemocníc budú dostatočne pripravené na príjem nových prípadov.

Spoločnosti by však mali počítať s rôznym načasovaním pre rôzne lokality v závislosti od aktuálnych okolností. Pre návrat by mali uprednostniť tie pracoviská, kde nie je možná dlhodobá práca na diaľku, kde je vysoký dopyt po produktoch firmy a kde je potreba usporiadať priestor pracoviska, aby mohli byť dodržané bezpečné rozostupy.

2. Ktorí pracovníci by sa mali vrátiť?

Nie všetci a nie naraz.

Najlepším postupom je, aby sa zamestnanci vracali postupne, čo zabezpečí menšiu hustotu ľudí v priestore a lepšie možnosti pre zachovanie sociálneho odstupu. Zachovanie čiastočnej práce na diaľku môže fungovať ako test zmien personálneho charakteru alebo systému práce a môže sa tým znížiť riziko narušenia chodu prevádzky počas nasledujúcich mesiacov, kedy sa bude vracať čoraz viac a viac zamestnancov.

Odporúčame, aby zamestnanci s vyšším rizikom komplikácií spôsobených vírusom COVID-19 – teda ľudia starší ako 60 rokov a tí, ktorí trpia nadváhou, majú chronické ochorenia pľúc alebo srdca, majú cukrovku alebo ochorenia pečene – zostali pracovať z domu (ak je to možné), až kým nebude riziko komunitného prenosu minimálne. Rovnako by malo byť umožnené pracovať na diaľku zamestnancom s malými deťmi a tým, pre ktorých verejná doprava predstavuje riziko. Ak sa chcete vyhnúť akejkoľvek forme diskriminácie, dajte zamestnancom možnosť nevrátiť sa na pracovisko aj bez uvedenia dôvodu.

3. Ako môžeme ochrániť zamestnancov, ktorí sa vrátili do práce?

Najlepším spôsobom ako zabezpečíme ochranu na pracovisku je efektívnym spôsobom vylúčiť rizikových prenášačov. 45 % zamestnávateľov v prieskume uviedlo, že využívajú meranie teploty a osoby so zvýšenou teplotou na pracovisko nepustia. Komisia pre rovnoprávne zamestnávanie (EEOC) ustanovila, že počas pandémie, môžu zamestnávatelia požadovať meranie teploty alebo testovanie bez toho, aby porušili Zákon o Američanoch so zdravotným postihnutím.  Vzhľadom na to, že väčšina nakazených vírusom COVID-19 nemá zo začiatku zvýšenú teplotu, je dôležité, aby sa meranie teploty doplnilo aj o dotazník so základnými otázkami ako: či boli vystavení riziku stretu s korona vírusom či majú chorého člena rodiny, alebo pociťujú niektoré so symptómov ako kašeľ, dýchavičnosť, zimnicu, bolesť svalov, bolesť hrdla či po novom stratu čuchu a chuti. Mnohé spoločnosti obmedzia externé návštevy.

Niektorí zamestnávatelia sa tieto otázky pýtajú pomocou aplikácie alebo cez webový formulár, iní používajú dotazník priamo na pracovisku. Zamestnávatelia môžu diskrétne z pracoviska vylúčiť osoby, ktoré odpovedali kladne a zo začiatku je lepšie vylučovať viac ako menej. Netreba zabúdať na fakt, že u zamestnancov, ktorí majú nárok na platenú PN-ku je menšia šanca, že prídu na pracovisko chorí ako u tých, ktorí tento nárok nemajú. Aj keď PN-ky zamestnancov predstavujú náklady pre firmu, následky vpustenia infikovaného zamestnanca na pracovisko vás môžu vyjsť ešte drahšie.

Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu (CDCP) odporúča nosenie textilných masiek tým pracovníkom, ktorí prichádzajú do kontaktu s inými osobami na menej ako dva metre. Odporúča sa, aby zamestnávatelia zabezpečili ochranné masky pre všetkých zamestnancov. Masky môžu byť pre mnohých nepohodlné a dávajú sa dole pri jedení a pití, no poskytujú ochranu pred šírením ochorení respiračného systému. Je potrebné vysvetliť, že maska nechráni toho, kto ju nosí, no dokáže ochrániť jeho kolegov a ľudí v jeho okolí. Podávaniu rúk sa stále vyhýbame a dokonca ani ťuknutia lakťom nespĺňajú podmienky sociálneho odstupu.

Pracovisko – či už ide o kóje, open space alebo výrobnú linku – by malo byť usporiadané tak, aby vzdialenosť medzi zamestnancami bola minimálne 2 metre. Čakanie v radoch by malo byť eliminované všade tam, kde je to možné, napríklad ak je potrebné čakať v kantíne v rade na pokladňu, na zemi by mali byť vyznačené značky vymedzujúce dvojmetrové rozostupy (šalátové a samoobslužné bary môžu byť zdrojom šírenia vírusu, samostatne balené jedlo je bezpečnejšie). Očakáva sa, že viacej ľudí bude obedovať na svojom mieste a firmy môžu prostredníctvom zápisného hárku znížiť preplnenie kuchyniek. Firmy by mali ďalej pripomínať dodržiavanie hygieny rúk.

Ďalšími opatreniami sú kapacitné limity pre zasadačky tak, aby boli zachované dvojmetrové rozostupy. Ak je účastníkov meetingu priveľa, mali by sa pripojiť vzdialene, aj keď sa nachádzajú v budove. Predeľovače z plexiskla môžu pomôcť zamedziť šíreniu vírusu vo výrobných halách, na recepciách a v maloobchodnom prostredí.

97% spoločností v prieskume uviedlo zavedenie vyšších hygienických štandardov ako zabezpečenie dezinfekcie priestorov a lepší prístup k dezinfekčným prostriedkom na ruky. Aj keď je riziko prenosu cez povrchy nízky, zamestnanci a pracovníci upratovacích služieb by mali pravidelne dezinfikovať povrchy ako automaty (na kávu alebo pochutiny), nádrže na vodu alebo tlačiarne a zamestnanci by si nemali požičiavať pracovné pomôcky ako klávesnice či slúchadlá. Fontánky na vodu či zariadenia na výrobu ľadu môžu prenášať vírus a nemali by sa používať. Spoločnosti by tiež mali nahradiť sušiče rúk papierovými utierkami.

Ak je zamestnanec na pracovisku pozitívny na COVID-19, spoločnosť musí informovať každého, kto s ním mohol prísť do kontaktu v období 2 dni predtým, ako sa objavili prvé symptómy. Títo zamestnanci budú presunutí do domácej karantény. Zamestnávateľ však musí dodržať princípy ochrany osobných údajov a neprezradiť meno nakazeného kolegu.

4. Akú úlohu zohráva testovanie pre zabezpečenie bezpečného pracoviska?

V súčasnosti testovanie nepatrí medzi významné prostriedky na zabezpečenie bezpečného návratu na pracoviská. Testy sú finančne nákladné, ich dostupnosť je slabá a často sú nepresné. Testy majú nízku mieru citlivosti (a vykazujú falošne negatívne výsledky), takže iba negatívny test nie je zárukou toho, že zamestnanec nákazu nešíri. Avšak, testovanie môže pomôcť odhaliť asymptomatických kolegov, ak je na pracovisku potvrdený výskyt nákazy. Diagnostické prístroje, ktoré dokážu vyprodukovať výsledky už do niekoľkých hodín, sú schopné spracovať iba pár testov za hodinu, a praktikovať výtery z nosa na pracovisku môže viesť k ďalšiemu šíreniu. Test na protilátky, ktorý si vyžaduje krvnú vzorku, má vysokú mieru falošne negatívnych výsledkov a nie je isté, že pozitívny test na protilátky znamená, že daný človek je imúnny voči nakazeniu.

5. Čo robiť, ak sa na pracovisku objaví zamestnanec pozitívny na COVID-19?

Počiatočné štádium ochorenia na COVID-19 je vo veľkej miere bezpríznakové, preto je možné, že aj napriek najlepším snahám zamestnávateľa, môže dôjsť k jeho výskytu na pracovisku. Ako sme spomenuli, takýto zamestnanec by mal okamžite opustiť pracovisko, podrobiť sa testovaniu a vyhľadať zdravotnícku pomoc. Miesta, ktoré nakazený človek používal dlhodobo by mali byť okamžite dezinfikované a vyňaté z používania minimálne po dobu 24 hodín. Vetranie a otvorené okná môžu tiež znížiť riziko ďalšieho prenosu.

Zamestnávateľ by mal identifikovať všetkých zamestnancov, ktorí boli v kontakte s pozitívnym človekom po dobu viac ako 10 minút a na vzdialenosť menšiu ako 2 metre, v období 2 dni predtým, ako sa objavili prvé príznaky. A títo zamestnanci by mali opustiť pracovisko, ísť do dobrovoľnej karantény a po dobu 14 dní pozorovať svoj zdravotný stav. Zamestnanci, ktorí boli s týmto človekom iba v krátkom kontakte, ako je cesta výťahom alebo stretnutie na chodbe, nemusia ísť do karantény. Zamestnanci v tzv. prvej línii ako sú zdravotníci či pracovníci v doprave môžu pokračovať v práci aj potom, ako prišli do kontaktu s takýmto človekom a to za podmienok, že budú používať ochrannú masku, dezinfekčné prostriedky a dodržiavať sociálny odstup.

6. Kedy môžu zamestnanci chodiť na služobné cesty?

S medzinárodnými pracovnými cestami by sme nemali počítať až kým pandémia nepoľaví. Mnohé krajiny, ak vôbec otvárajú hranice, požadujú 14 dňovú karanténu a zamestnanci môžu čeliť ďalšej karanténe po návrate z pracovnej cesty. Medzinárodné spolupráce budú aj naďalej využívať telekonferencie a videokonferencie a cestovanie sa vráti do pôvodných koľají až po vývoji vakcíny či efektívneho spôsobu liečby, alebo po vybudovaní kolektívnej imunity.

Počas nasledujúcich mesiacov môžeme počítať s obmedzeniami aj v rámci vnútroštátneho cestovania. Lokality s potvrdeným výskytom môžu veľmi rýchlo vyhlásiť obmedzenie voľného pohybu, a tak by pracovník na služobnej ceste mohol v takomto mieste uviaznuť na týždne či mesiace. Cestovanie autom predstavuje najbezpečnejšiu možnosť, kedy neprichádzame do kontaktu s inými ľuďmi. Cestovaniu autobusmi, vlakmi či lietadlami ešte nejakú chvíľu potrvá, kým sa vráti v plnej kapacite. No ak by ste aj využili tento spôsob, môžete sa stretnúť s obmedzením spojov, ktoré predĺžia celkový čas strávený na ceste. Ak je to nevyhnutné, zamestnanci na služobnej ceste môžu využiť hotely, no aj keď mnohé dbajú na zvýšenú hygienu, je fajn doniesť si vlastné dezinfekčné prostriedky. Vedenie spoločnosti by malo prispôsobiť smernice týkajúce sa pracovných ciest aktuálnej situácii.

7. Ako reagovať na zvýšené nároky na mentálne zdravie a emocionálnu podporu zamestnancov?

Veľké množstvo ľudí kvôli pandémii prišlo o svojich blízkych a mnohí nemali adekvátnu možnosť smútiť a vyrovnať sa so situáciou. Takmer všetci v istom momente pociťujeme samotu. Očakáva sa nárast prípadov úzkosti, depresie a niektorí dokonca môžu pociťovať post-traumatický stresový syndróm. Dostupnosť pomoci v oblasti mentálneho zdravia bola biedna už pred pandémiou a teraz sa dopyt po nej ešte zvýši. Preto by mali zamestnávatelia zintenzívniť podporu v tejto oblasti.

Mnohí zamestnávatelia zapojení do prieskumu (58%) zvýšili prístup zamestnancov k podporným programom na diaľku ako sú audio a video terapeutické sedenia, kým 83 % zvýšilo informovanosť o programoch na podporu zamestnancov. Niektoré terapie zamerané na kognitívne správanie môžu efektívne fungovať prostredníctvom aplikácií a predpokladáme, že bude rásť využívanie online riešení na naplnenie potrieb mentálneho zdravia. Mnohým pomáhajú meditačné terapie a ich význam v online priestore rastie.

Zamestnávatelia môžu vytvoriť online skupiny a vyškoliť vedúcich pracovníkov, aby boli schopní na diaľku odhaliť potreby zamestnancov v oblasti mentálneho zdravia a odporučiť riešenia. Tipy na fyzickú aktivitu, zdôraznenie oddychu mimo práce, ako aj uznanie zodpovednosti za starostlivosť o deti a rodinu pomáhajú zamestnancom zlepšiť ich emocionálny stav.

8. Ako odkomunikovať návrat na pracovisko?

Nepravdivé informácie a klebety sa dokážu šíriť rovnako rýchlo ako vírus, preto by mali firmy budovať dôveru svojich zamestnancov otvorenou a pravidelnou komunikáciou. Spoločnosti by mali na obavy zamestnancov z návratu do kancelárií odpovedať zvýraznením preventívnych opatrení ako sú zvýšená hygiena na pracovisku, skríning zamestnancov či zmeny, ktoré umožňujú dodržiavanie sociálneho odstupu. Tieto informácie oznamujte cez tradičné komunikačné kanály ako sú e-maily, firemný intranet alebo nástroje oddelenia ľudských zdrojov.

Rovnako dôležité je aj spracovanie vizuálnej komunikácie zobrazujúce odporúčané správanie. Firmy by mali prestať používať ilustračné fotografie, na ktorých sú ľudia zhromaždení v tesnej blízkosti. Taktiež by sa mali vyhnúť používaniu fotografií, ktoré zobrazujú ľudí so zdravotníckymi ochrannými prostriedkami ako sú tvárové štíty či respirátory N95 v prostredí, ktoré sa netýka poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko tieto sú určené pre zdravotníckych špecialistov a je ich nedostatok.

Na čo by sa nemalo zabúdať je, že pandémia môže vyvolávať xenofóbne, zaujaté a stigmatické postoje. Predstavitelia vedenia spoločnosti by mali byť obozretní a v prípade potreby vystúpiť proti takémuto správaniu. Táto pandémia zvýšila počet nenávistných prejavov voči obyvateľom Ázie a ľuďom ázijského pôvodu, podobne ako Afroameričania boli nespravodlivo obvinení zo šírenia pandémie influenzy v roku 1918. Náš prieskum hovorí, že 47 % spoločností realizuje opatrenia na zníženie predsudkov počas pandémie a 21 % plánuje realizovať takéto opatrenia, no napriek tomu takmer tretina zapojených spoločností nemá žiadny takýto plán. Antidiskriminačný spôsob komunikácie a školenia sú základnými prvkami budovania stratégie diverzity a inklúzie a ich dôležitosť je dnes väčšia ako kedykoľvek predtým.

COVID-19 je rýchlo šíriaci sa vírus, ktorý okamžite a razantne ovplyvnil spoločnosti aj celý svet. Odporúčania, spomenuté v tomto článku, pomôžu ochrániť nielen zamestnancov, komunitu a reputáciu spoločností, ale taktiež pomôžu k hladšiemu prechodu zamestnancov od práce z domu k návratu na pracoviská.

Zdroj: Harward Business Review: 8 questions employers should ask before reopening[:]