[:sk]Koncom júla začali platiť nové nariadenia a novely zákonov, ktoré zamestnávateľov odbremenia od byrokracie či zrušia niektoré sankcie. Pripravili sme pre vás prehľad, ktoré to sú a čo sa mení.
Mnoho zmien týkajúcich sa zamestnávateľov za posledné obdobie bolo reakciou na stále sa vyvíjajúcu situáciu ohľadom koronavírusu. Tieto novinky sme priniesli ešte v apríli v podobe webinárov v spolupráci s advokátskou kanceláriou Taylor Wessing.
Tentokrát prinášame prehľad aktuálnych zmien, ktoré začali platiť od 21. júla tohto roka.
Od 1. januára 2019 mali firmy povinnosť nahlasovať každé jedno voľné pracovné miesto ústrediu práce. Cieľom štátu bolo získať reálny prehľad o voľných pracovných miestach. No rok a pol tejto povinnosti priniesol aj komplikácie, s ktorými pôvodné nariadenie nepočítalo. Napríklad firma voľné miesto nahlásila, no štát už nemal ďalšie informácie o jeho obsadení. Alebo zamestnávateľ nahlásil viacero miest naraz, pritom reálne ich obsadzoval postupne. Taktiež vznikali duplicity, keď to isté voľné pracovné miesto nahlásil zamestnávateľ, ale aj personálna agentúra. Za nenahlásenie voľného miesta hrozila zamestnávateľom pokuta do výšky 300 € za pracovnú ponuku. Od 21. 7. 2020 je táto pokuta zrušená.
S účinnosťou od 21. júla 2020 zamestnávateľom odpadáva povinnosť nahlasovať Úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie. Toto opatrenie je súčasťou tzv. podnikateľského kilečka, balíka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Kto sú zamestnanci 2. kategórie? Každý zamestnanec musí byť zaradení do jednej zo 4 kategórií podľa rizika, ktoré jeho práca predstavuje pre jeho zdravie. Do druhej kategórie spadajú profesie, pri ktorých nie sú prekročené žiadne limity ohrozujúce zdravie stanovené osobitnými predpismi. No zároveň je tu isté riziko dopadu na zdravie zamestnanca. Táto povinnosť spôsobovala zamestnávateľom nielen dodatočnú administratívnu záťaž, ale aj zvýšené náklady na posúdenie rizikovosti práce zamestnancov (napr. pri celodennej práci s počítačom). Týchto zamestnancov museli zamestnávatelia oznamovať ÚVZ SR každý rok, do 15. januára.
Novela zákona 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci nariaďuje povinnosť stanoviť zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Túto povinnosť majú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 10 zamestnancov. Ak sú zamestnávatelia s menej ako 10 zamestnancami túto funkciu môžu určiť dobrovoľne. Nariadenie platí od 21. júla 2020.
Od 30. 7. 2020 platí novela Zákonníka práce, ktorá upravuje práva zahraničných pracovníkov vyslaných na Slovensko. Po novom sú ich mzdové práva rovnaké ako práva slovenských zamestnancov. Konkrétne ide o nárok na minimálnu mzdu, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, prácu v sviatok, v sobotu a nedeľu, mzdové zvýhodnenie za prácu v noci, mzdovú kompenzáciu za sťaženú prácu a iné povinné zložky mzdy ako náhrada mzdy za dovolenku, náhrada stravy či cestovné náklady.
Ak vyslaní zahraniční zamestnanci budú pôsobiť na Slovensku dlhšie ako 12 mesiacov, budú mať rovnaké práva ako slovenskí zamestnanci v plnom rozsahu.
Nárok na viac dovolenky pre mladých ľudí, ktorí sa starajú o dieťa, síce platí už od začiatku roka, no teraz sa pozrieme na vysvetlenie niektorých sporných situácií. Zákonník práce §103 odsek 2 hovorí: „Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.“
To znamená, že minimálne 5 týždňov dovolenky patrí zamestnancov starším ako 33 rokov a zamestnancom, mladším ako 33 rokov, ktorí sa starajú o dieťa. Inšpektorát práce poskytol viac informácií a bližšie definuje niektoré konkrétne prípady.
Čo znamená trvalá starostlivosť o dieťa?
Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať, aby preukázal, že sa o dieťa stará. Ako to má urobiť alebo aké dokumenty (rodný list, rozhodnutie súdu, čestné vyhlásenie) má vyžadovať, je na zamestnávateľovi. Tento proces si môže definovať v interných firemných smerniciach.
Ak sa zamestnanec začne starať o dieťa v priebehu roka 2020, má nárok na 4 týždne dovolenky a pomernú časť dodatočného 1 týždňa dovolenky. Zamestnanec však musí oznámiť a preukázať, že sa o dieťa začal starať. V zákone sa však uvádza minimálna výmera dovolenky, čiže zamestnávateľ môže určiť aj vyššiu výmeru dovolenky.
Minister hospodárstva Richard Sulík už avizoval ďalší balíček opatrení pre podnikateľov na jeseň tohto roka. Hovorí sa napríklad o zvýšení počtu odpracovaných hodín pre brigádnikov. Sme zvedaví, aké zmeny zamestnávateľov čakajú a určite vás budeme informovať.
[:]