Väčšina Slovákov reaguje na pracovné ponuky len ak im vyhovuje plat, do vyjednávania sa púšťajú málokedy
Prieskum portálu Platy.sk na vzorke 4300 respondentov a respondentiek zisťoval, čo uchádzačov a uchádzačky najviac odradí zareagovať na pracovnú ponuku, ktorá ich najprv zaujala. Zároveň ukázal, aké dôležité je uviesť detailný popis pracovnej náplne a akú úlohu hrá požiadavka o zaslanie motivačného listu.
68 percent Slovákov reaguje na ponuky iba ak im vyhovuje ponúkaný plat, len 16 percent je ochotných na pohovore vyjednávať o vyššej mzde. Zvyšní očakávajú, že by im plat stúpol po skúšobnej dobe či odpracovanom roku. Vo vyjednávaní sú najsmelší ľudia, ktorí patria do vysokopríjmových skupín – 18 percent z nich chce na pohovore žiadať vyššie ohodnotenie. Naopak, zamestnanci z nízkopríjmových skupín sú menej odvážni, v prieskume túto možnosť uviedlo len osem percent z nich. Tí v takmer 30 percentách prípadov očakávajú zvýšenie po niekoľkých mesiacoch.
Pätine kandidátov a kandidátok sa nechce písať motivačný list
Niektorí považujú motivačný list za prežitok, no nie je to tak. Personalistom povie o motivácii uchádzača alebo uchádzačky veľa, odhalí, či má reálny záujem a text je prispôsobený danej firme, alebo kandidát rozosiela rovnako formulovaný list na rôzne ponuky. Dáta z prieskumu ukazujú, že požiadavka napísať motivačný list odradí reagovať na inzerát až 20 percent ľudí.
Podľa odpovedí respondentov je najdôležitejšie, aby boli v inzeráte uvedené naozaj všetky potrebné informácie o pracovnej náplni. Stručný opis, pod ktorým si uchádzači poriadne nevedia predstaviť, čo by vlastne na danej pozícii vykonávali, firmám môže odlákať záujemcov. Preto by si na tom mali dať záležať. Nedostatok informácií o pracovnej náplni odradí reagovať na ponuku až 43 percent uchádzačov.
Takmer tretina ľudí nereaguje pre nevyhovujúcu lokalitu pracoviska, čím menej zarábame, tým dôležitejšia pre nás je. Pri nízkopríjmových skupinách odradí reagovať 34 percent uchádzačov, pri vysokopríjmových 22 percent.
Práca z domu je stále dôležitejšia
Tretím najčastejším dôvodom, prečo Slováci a Slovenky nakoniec nereagujú na ponuku, ktorá ich podľa názvu zaujala, je nemožnosť práce z domu. V tomto prípade sa ukázal najväčší rozdiel pri príjmových skupinách. Zatiaľ čo ľudia z nízkopríjmových skupín uviedli tento dôvod len v ôsmych percentách, pri zamestnancoch s vysokými príjmami to je zásadná požiadavka pre viac ako tretinu – presne 38 percent.
Závisí to aj od povahy práce. Niektoré pozície vo výrobe jednoducho nie je možné vykonávať z domu, zatiaľ čo napríklad v prípade IT sektora, kde sú jedny z najvyšších ponúkaných platov, je veľké množstvo pozícií na prácu na diaľku či aspoň čiastočný home office.
Firmy sa nemusia obávať požadovať okrem zaslania životopisu aj vyplnenie niekoľkých otázok, pre respondentov to bola podľa dát z prieskumu schodnejšia cesta ako motivačný list. Niekedy sa spoločnosti pýtajú, prečo sa uchádzači a uchádzačky zaujímajú o prácu v danej firme, pri kreatívnych pozíciách požadujú príklady predchádzajúcej praxe či link na portfólio. V prieskume to označili ako odrádzajúce len tri percentá respondentov. Uchádzači dajú šancu aj začínajúcej firme, prekážka je to len pre šesť percent respondentov.
Pri vyjednávaní o plate sme odvážnejší ako Česi
Rovnaký prieskum sa realizoval na vzorke 6096 respondentov a respondentiek súbežne aj na portáli Platy.cz. Výsledky ukazujú, že Slováci sú odvážnejší vyjednávať na pohovore o výške platu. Česi častejšie ako naši reagujú na ponuky iba v prípade, ak im vyhovuje ponúkaný plat, len 13 percent respondentov je ochotných vyjednávať.
Českých uchádzačov o prácu viac ako Slovákov odrádza nevhodne formulovaný inzerát, keď text obsahuje gramatické chyby alebo spoločnosť použije infantilný jazyk. Prekáža to 22 percentám respondentov. Naopak, menej ako našich ich odrádza napísať motivačný list. V porovnaní so spomínanými 20 percentami Slovákov to odradí len 14 percent Čechov.
Audio nahrávka pre médiá:
Kontakt pre médiá:
Ľubica Melcerová
PR Manager
Mob.: +421 917 697 726
e-mail: lubica.melcerova@profesia.sk